Akcie OKST VU 2010
15. 5. 2010 - Vtáčnik
Tradičná akcia májový prechod hrebeňom Vtáčnika sa konala v sobotu 15. 5. 2010 po novom.
Tentoraz sa nešiel celý hrebeň od Handlovej (nenašiel sa taký snaživec). Celý kolektív turistov z objednaného autobusu okolo 8. hodiny vyrazil pekne spolu z Kamenca pod Vtáčnikom. Spod Končistej sme kráčali v dobrej nálade dohora náučným chodníkom a kochali sme sa nádherne sviežo zelenou prírodou. Počasie nám prialo aj napriek upršaným predpovediam niektorých odborníkov, a tak výhľady na Hornonitriansku kotlinu ovenčenú Strážovskými, Tríbečskými vrchmi a Magurou nás potešili všetkých. Okolo 12. hodiny sme mali dlhšiu pauzu na vrchole Vtáčnika (1346 m. n. m.). Milo nás prekvapil výbor TO, Jožko Čmiko so Štefanom a Ankou každého účastníka výstupu s úsmevom privítali a obdarovali vkusnou a zaujímavou pamätnou medailou.
Po pestrom občerstvení - navzájom sa ponúkali domáce tuhé i tekuté dobroty - došlo aj na spievanie aspoň zopár obľúbených slovenských ľudových, lebo sa bolo treba pobrať ďalej. Pokračovali sme po červenej značke hrebeňom na fascinujúci prírodný výtvor - Kláštorskú skalu. Tu sme sa stretli so skupinkou asi 10 prievidzkých turistov, ktorí po priateľskom zvítaní a krátkej debate išli ďalej opačným smerom. Na Zadnej lúke sa menšia časť výpravy odpojila a išla si obzrieť aj ďalší z úžasných andezitových vrcholov tohto kedysi aktívneho sopečného pohoria – Buchlov. Ostatní ho obišli po menej strmej ceste a naše kroky sa stretli na Žarnove - skalnej dominante JZ časti pohoria. Tu sme si niektorí, čo sme poznali tragicky zosnulého Tónka Tŕnika, pripomenuli jeho pamiatku pri pohľade na jemu venovanú pamätnú dosku umiestnenú na skale. Potom už len stále dole lesom aj lúkami na dedinskú cestu až do Ľubianky.
V pohostinnom zariadení v objekte bývalej školy na nás čakalo príjemné prostredie na spoločné posedenie. Posledná skupinka tých, čo sa im nechcelo z krásnej prírody, sa sem dotiahla okolo 17. hodiny. Sľúbený guláš, na ktorý sme sa celý deň tešili, nás nesklamal. Smäd bolo tiež čím zahasiť, v bufete mali dostatočné zásoby. Po jedle sme sa presunuli pod veľký prístrešok s lavicami a veru bol najvyšší čas, lebo z oblohy sa začali valiť znova prúdy vody ako v predošlých dňoch.
Do Ľubianky na spoločné posedenie prišli ešte mnohí ďalší členova a priaznivci turistiky, vrátane batoliat, takže sa tu nakoniec stretlo okolo 100 ľudí. Štefan Adamík za celý výbor TO Veľké Uherce všetkých prívítal a znova mali pripravených zopár prekvapení. Za celý oddiel zablahoželal jednému z našich zakladajúcich členov Tónkovi Krištienovi k jeho jubilejnej 70 a aj sa mu v mene všetkých poďakoval za jeho dlhoročnú záslužnú obetavú prácu..
Ďalší páni Pavol Toma z Donovalov, Anton Toma z Uheriec a ešte pán vedúci zariadenia dostali ako ocenenie za pomoc pri organizovaní tohto podujatia milú a vtipnú pozornosť- drevené zmenšené „búdky“ s typickým vyrezávaným srdiečkom na dverách, ale s netypickým účelom- úschova fliaš. Potom sa už rozprúdila zábava, striedavo hrali a spievali country skupina Pohoda z Partizánskeho a Uhereckí sokolíci (nie Šramot).
O 21. hodine dostal slovo pozvaný hosť, ktorý s nami absolvoval aj prechod Vtáčnikom, skúsený horolezec Rudolf Bošiak z Jedľových Kostolian. Premietal a komentoval fotky zo svojich ciest a úspešných výprav na vrcholy v Himalájach. Bolo to veľmi zaujímavé a pútavé, ale na veľkú škodu sa popri vytrvalom daždi ešte aj tak ochladilo, že menej odolní diváci začali pomaly odchádzať.
Hlavný zámer výboru TO - zorganizovať spoločnú športovo-kultúrnu akciu pre širší okruh turistov a priaznivcov uhereckej turistiky sa podaril. My ostatní sme im povďační a tešíme sa na ďalšie ročníky.
Text: Zuzana Sentkerestiová
Foto: Štefan Adamík
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Foto: Dušan Haluška
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nová stratégia Veľkouherčanov na Vtáčniku
Už vyše tridsať rokov organizujú turisti z KST Veľké Uherce prechod hrebeňom Vtáčnika. V tomto roku sa aktivisti z výboru rozhodli urobiť v organizácii tradičnej akcie zmenu, pre väčšinu k lepšiemu. Kým desiatky rokov sa prvým ranným vlakom cestovalo do Handlovej a odtiaľ sa stúpalo na Grič a Vtáčnik až do Hornej Vsi, teraz trasu skrátili. Veď na 40 km pochod si trúfli len tí najzdatnejší. Vystúpiť na Vtáčnik z Kamenca však zvládli aj deti, manželky, seniori. Kým predchádzajúce ročníky sa chodilo na Deň víťazstva nad fašizmom, v tomto roku dátum posunuli na 15. mája.
Celý týždeň pred akciou tŕpli, veď všade zúrili dažde, povodne. Napriek tomu (rozhodla infomácia z internetu) akciu nezrušili a risk bol zisk. Po totálne upršanom piatku v sobotu šliapala na Vtáčnik plná osádka autobusu za pekného, neuveriteľne slnečného počasia. O to väčšia bola radosť na vrchole, kde sa spievalo, hralo, a odovzdávalo účastnícke medaily. Mnohí sa rozhodli pokračovať po hrebeni smerom na Buchlov, Žarnov až do osady Ľubianka, kde bolo pre všetkých účastníkov pripravené gulášové pohostenie a muzika v podaní domácej Hučavanky, ale i pesničkárov z Folkového klubu Partizánske. Len čo sa turisti usalašili pod prístreškom k srdečným rozhovorom, začalo výdatne pršať.
Za dobrú organizáciu získali Veľkouherčania pochvalu aj od svojho rodáka Pavla Tomu, ktorý sa z Donovál, kde organizuje turistické pochody a medzinárodné preteky psích záprahov, plánuje (už niekoľko rokov) vrátiť sem, do rodného kraja. K tomuto nadšenému milovníkov hôr a psov treba pridať ďalší superlatív – hráč na ústnej harmonike, ktorý perfektne sprevádzal vystúpenie pesničkárov. A opäť prišiel medzi Veľkouherčanov horolezec Rudo Bošiak z Jedľových Kosotlian, ktorý rozprával o zdolávaní ďalšej himalájskej osemtisícovke. Dážď na Ľubianke priniesol so sebou aj nepríjemný chlad, proti ktorému neúčinkovalo ani vnútorné vyhrievanie, preto sa stretnutie priateľov hôr skončilo nezvyčajne rýchlo – o polnoci.
Text: Alena Borszéková
Nový predseda KST Veľké Uherce Jozef Čmiko (vľavo) odovzdáva nezvyčajný darček (drevenú minilatrínku) Pavlovi Tomovi z Donovál, ktorý už roky sľubuje, že sa z Donovál vráti do Partizánskeho...
